Správa (či prosba) našich biskupov o vyhlásení pôstu za odvrátenie pandémie, spustila mnohé otázky: ako sa postiť, ako prísne, ako dlho, aké sú výnimky a priebeh pôstnej aktivity. Otcovia biskupi vyhlásili počas piatkov až do Vianoc prísny pôst – taký, ako sa zvykneme postiť na Veľký piatok: zdŕžať sa mäsitých pokrmov, raz za deň sa dosýta najesť s tým, že dvakrát požiť ešte aj menší pokrm.Ako sa máš teda postiť?
Posti sa tak, ako dokážeš. Ak to dokážeš, môžeš byť na seba prísny/a. Ak ti to zdravie nedovoľuje, priblíž sa k tomuto ideálu. Zmyslom pôstu nie je doplaziť sa s vypätím všetkých síl k polnoci. Zmyslom pôstu nie je ani zaangažovať zdravotné zložky a zvýšiť aktivitu výjazdov vozidiel RZP k dehydrovaným a vyhladovaným veriacim. 
Preto biskupi spomínajú aj ďalšie prostriedky pokánia: modlitba a almužna. Je to jedna z možností, ako dať pôstu zmysel. Napokon, počuli sme to v evanjeliu jednej z nedieľ: milovať Boha a milovať blížneho (porov. Mt 22, 37. 39). Toto môžu uskutočňovať tí, u ktorých zachovávanie prísneho pôstu by bolo neprimerané (alebo dokonca nebezpečné) pre ich zdravie.
Zmyslom nášho pôstu nemá byť to, že svojmu okoliu dookola dokazujeme, čoho všetkého sme sa v týchto dňoch vzdali. Určite si za to zaslúžime uznanie. To je zároveň aj našou odmenou. No v tej chvíli sme prišili o odmenu, ktorá by nás čakala u Boha (porov. Mt 6, 18).
Pôst je vlastne schopnosť vytvárať vo mne priestor pre iných a pre Boha. Môžem nechať vyniknúť iného. Pri rozhovore sa môžem postiť tak, že dávam väčší priestor človeku, aby mohol on hovoriť. Nemusím mať predsa hlavné slovo. Zaprieť sa v mojom komforte a v aktivitách môjho voľného času, a nechať viac priestoru i chvíľ pre Boha: „Keď sa ty postíš, pomaž si hlavu a umy si tvár, aby nie ľudia zbadali, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti“ (Mt 6, 17-18).
Posti sa tak, ako to dokážeš. Posti sa tak, aby si tvojmu pôstu dal/a zmysel. Nech má z teba Boh radosť.
Autor: Ľubomír Majtan, kňaz