V dňoch 28. – 31. júla 2022 sa v Trenčíne uskutočnilo Národné stretnutie mládeže . Bolo malou predchuťou a zároveň pozvánkou na Svetové dni mládeže, ktoré sa uskutočnia o rok v Lisabone. Aj mladí z našej farnosti spolu s naším duchovným otcom boli pri tom a nešetria slovami chvály a vďaky.
Na stretnutie mládeže T22 v Trenčíne som sa tešila už od mojej februárovej registrácie.Túžila som po intenzívnom Božom dotyku. Tešila som sa na spoločenstvo, bohatý program, zážitky, nové skúsenosti…lenže keby to bolo iba o tomto a keby sa to tým malo skončiť, tak by to bolo málo.
Na záverečnej svätej omši na Skalke zaznela myšlienka, že aj keď sa stretnutie už končí, tak Boh s nami ešte len začína a chystá opäť niečo nové do našich všedných dní.Silné okamihy boli pre mňa aj na popoludní angažovanosti v Hospici milosrdných sestier, kde sme si vypočuli rôzne svedectvá o obrátení pacientov tesne pred smrťou a o samotnom fungovaní hospicu. Aj my sami sme mohli aspoň na pár hodín priložiť ruku k dielu konkrétnou prácou. V piatok na krížovej ceste sa ma dotkla myšlienka : Milovaný človek, urobili by pre teba tvoji bohovia ku ktorým sa denne utiekaš to, čo som pre Teba urobil ja ? Dali by všetko ? Položili by za teba život ?
Vtedy som si uvedomila jasnejšie ako kedykoľvek predtým, že máme po boku milujúceho, všeobjímajúceho, živého a prítomného Otca, ktorému ani jeden z nás nie je ľahostajný.
Ako často sa však aj ja sama až príliš upínam na materiálne veci, obdiv, uznanie od ľudí a zabúdam, že Boh je tak blízko nás, aby nás On sám urobil šťastnými a naplnenými.
VSTAŇ.VSTAŇ a CHOĎ.To boli slová, ktoré často zaznievali počas celého stretnutia.
Cítim, že Boh ma pozýva, aby som s ním vstávala a kráčala neustále. Aj po stretnutí, aj po svätej omši, aj po páde do hriechu, aj po modlitbe. Aby som sa Ho nesnažila vtesnať iba do určitého času a priestoru, ale kráčala s Ním každý deň aspoň tu a tam si uvedomujúc, že je stále so mnou. Ďakujem všetkým organizátorom aj zúčastneným no najmä nášmu nebeskému Otcovi za také podnetné a inšpirujúce stretnutie.
účastníčka
V poslednom čase som sa snažil nájsť Boha vo svojom živote, lebo som prežíval celkom ťažké obdobie. Do Trenčína som nechcel ísť, ale po povzbudení od rodičov aj o. Andreja som sa rozhodol, že to pôjdem skúsiť.
Asi najsilnejší moment som zažil počas krížovej cesty, kedy som bol tak ponorený do modlitby, že som prvý krát cítil prítomnosť. Pána a rozhovor s ním. Mal som obrovský pocit šťastia a konečne som prvýkrát zažil to o čom ľudia hovoria. Počas T22 ešte boli silné momenty, napríklad pri adorácii, alebo pri chválach.
Som veľmi rád, že som bol súčasťou T22, lebo mi to dalo posilnenie vo viere, ktoré som dlhšie potreboval. A ďakujem aj ľudom, ktorí tam boli so mnou za to, že sme to mohli prežívať spoločne.
