O farnosti

O sv. Jánovi Nepomuckom si môžete prečítať tu

Farár: Andrej Darmo, Th.D.
Farnosť: Trnavá Hora
Filiálky: Hronská Breznica, Hronská Dúbrava, Kľačany
Apoštolská vizitácia: 29.-30.11.1993 – Rudolf Baláž, diecézny biskup

15. 10. 2015 – Marián Chovanec, diecézny biskup

Kostoly a kaplnky: Farský kostol svätého Jána Nepomuckého (Trnavá Hora), Kaplnka Nepoškvrneného srdca Panny Márie (Trnavá Hora, horná časť), Kaplnka Najsvätejšieho Srdca Ježišovho (Kľačany), Kaplnka Materstva Panny Márie (Hronská Dúbrava), Kaplnka Zmŕtvychvstania Pána ( v priestoroch fary)
Patrón Farnosti: svätý Ján Nepomucký (kňaz a mučeník)

Pod spádovú oblasť Farnosti Trnavá Hora patrí obec Trnavá Hora a jej časti, ako aj filiálky v obciach Hronská Breznica a Hronská Dúbrava.

V snahe skvalitniť pastoračnú činnosť v zmysle kánona 515 §2 CIC, po vypočutí mienky Kňazskej rady BB diecézy, a súhlasom Mons. Mariána Chovanca, diecézneho biskupa, dňa 18.10. 2018, s platnosťou od 1.11. 2018 boli vyčlenené  z Rímskokatolíckej cirkvi, Farnosti Pitelová územia: Pitelová – časť dolina, Pitelovský mlyn, Kľačianmska dolina – domy na pravej strane Ihráčskeho potoka: Paniak, Dudáš, Vonkomer, a domy na ľavej strane potoka: Mrva, Belička, Kazička a boli pričlenené do Rímskokatolíckej cirkvi, farnosť Trnavá Hora. Takto bol usporiadaný dlho nevyhovojúci stav, nakoľko veriaci zo spomenutých častí aj tak prijímali sviatosti a žili v spoločenstve tejto farnosti.

Farský kostol svätého Jána Nepomuckého (1767)

 

Farský kostol v Trnavej Hore pochádza z roku 1775. Je vystavaný v barokovo – klasicistickom štýle a zasvätený svätému Jánovi Nepomuckému (kňaz a mučeník).
Kostol je dominantou tunajšej obce i farnosti a je zapísaný aj do pamiatkového zoznamu ako kultúrna pamiatka. Dominantou kostola je hlavný oltár z obrazom patróna svätého Jána Nepomuckého. Po jeho bokoch sa nachádzajú sochy svätého Cyrila a Metoda. Strop kostola je bohato ozdobený motívmi z histórie stvorenia sveta, prvého pádu ako aj klaňania sa Najsvätejšej sviatosti oltárnej priamo nad Presbytériom kostola. Kostol je jednoloďový so sakristiou v zadnej časti za presbytériom.

 

Od biskupskej vizitácie na jeseň 2015 vyvstávala úloha vyriešiť neutešený stav spovednice v kostole. Jej dvere sa už zle zatvárali, bola príliš malá a bolo z nej dosť počuť.Vo februári  2018 začali pravidelné druhonedeľné zbierky na tento účel. Niekoľko architektov bolo požiadaných  o návrhy. Nakoniec členovia farskej rady schválili  návrh architektky Zdenky Šedivej a 27. 6. 2018 sa začalo  s realizáciou. Boli namontované steny zo sadrokartónu a zvukovo utesnené (firma Ľuba Koštu to spravila za cenu materiálu). Bratia Marián a Jozef Heškovci nahodlili stierku, Peter Mikláš zapojil elektrinu a tretí augustoý týždeň bol dotiahnutý farebný náter stien ( o. Andrej a Daniel Mikláš). Potom osadil okno , dvere a  spovednú mriežku Ivan Urgela, ktorý ich na mieru vyrobil. 8.9. bola stará drevená spovednica aj spolu s „Božím hrobom“ z kostola odstránená a spálená. V nedeľu 9.9. 2018  správca farnosti o. Andrej Darmo novú spovednú miestnosť posvätil a od tohto dňa začala slúžiť.  .

Kaplnka Zmŕtvychvstania Pána, fara Trnavá Hora (2018)

Myšlienka zriadiť adoračnú kaplnku, ktorá by bola miestom modlitby pre bývajúceho kňaza, pre prichádzajúcich hostí, prípadne i ako možná alternatíva na slávenie sv. omší (v kostole – hlavne v zimných mesiacoch – bývala pomerne nízka teplota), sa rodila postupne (sprevádzaná mnohými modlitbami ) práve počas návštev rehoľníkov na fare. Diecézny biskup Mons. Marián Chovanec  so žiadosťou súhlasil a dňom 27. 12. 2017 Kaplnku Zmŕtvychvstania Pána na fare v Tnavej Hore zriadil.

Výzdobu a zariadenie navrhol a vytvoril správca farnosti  Andrej Darmo spolu s ďalšími – Veronikou Miklášovou a  Marcelom Polaščíkom, ktorý venoval a pomohol so špeciálnymi omietkami. Drevené časti ako obetný stôl, bohostánok, drevené podklady malieb a relikvií vyrobil brat Milan Majda, OFM Cap(Rád menších bratov kapucínov), z Kláštora na Kremnických Baniach. Kríž Zmŕtvychvstalého namaľovala Barbora Polomská, bývalá dobrovoľníčka Diecézneho centra mládeže Maják v Španej Doline. Drevenú zasúvaciu stenu dodal Jozef Paločko  zo Zvolena. Osvetlenie bohostánku zrealizoval farník Ján Slašťan. Do samotných prác bol zapojený veľký počet farníkov rôzneho veku, ktorí pomáhali podľa svojich možností a zručností, bez nároku na odmenu.

Kaplnka bola požehnaná na Veľkonočný pondelok , 2. 4. 2018,  vdp. dekanom Jánom Flajžíkom pri sv. omši za účasti jej tvorcov.

Symbolika kaplnky 

Zasvätenie kaplnky zmŕtvychvstaniu nie je   náhodné. Má nám pripomínať základnú pravdu našej viery, že sme skrze Krista pozvaní ku vzkrieseniu, k novému životu s ním. Neexistuje nič, z čoho by sme nemohli byť vzkriesení. Ježiš je prvotina zosnulých (smrťou smrť premohol). Prišiel, aby sme mali život napriek každému nášmu utrpeniu a každej našej smrti. Čiže nás neustále prevádza zo smrti do života.

Zariadenie kaplnky nám symbolicky sprítomňuje túto pravdu v rôznych obrazoch vychádzajúcich zo Svätého písma. Začiatkom je povolanie Mojžiša na púšti, aby išiel vyslobodiť Izrael z Egyptského zajatia (Ex 3,1–4,17). Potom téma ohnivého (oblačného) stĺpa sprevádzajúceho Izrael prechodom cez Červené more. Rany Krista na kríži ako znak lásky Ježiša, z ktorej vytryskuje prameň sviatostí. Otvorený hrob a zmŕtvychvstanie. Zázračný rybolov po vzkriesení a nasýtenie apoštolov. Vyliatie Ducha Svätého na Turíce. Rozposlanie apoštolov so svetlom vzkriesenia až na samý kraj zeme. Rovnako aj témy odumretia pšeničného zrnka, ktoré ak odumrie, môže priniesť úrodu stonásobnú, šesťdesiatnásobnú či tridsaťnásobnú, čoho dôkazom je Panna Mária a svätí. Okrem toho sú tu vyobrazené niektoré aspekty Máriinho života – Zvestovanie, Nepoškvrnené počatie, Mária plná milosti Ducha, otvorená  pre Boha.

Horiaci ker a bohostánok

Symbolika farieb vychádza z farebnej symboliky používanej ikonopiscami. Zlatá – nebeská sláva, Božia syntéza, lesk; červená – božskosť, Božia prirodzenosť; modrá – ľudskosť, človečenstvo; biela – predzlatá, odlesk svetla, čistota. Napríklad pri ikonách má Ježiš skoro vždy červenú tuniku, čo vyjadruje jeho božskú prirodzenosť a modrý plášť, čo znamená, že sa stal človekom. Panna Mária naopak. Je oblečená v modrom (je človekom) a má červený plášť (zahalená Božou milosťou, milostiplná). Celý obraz sa píše (kreslí) na zlatý podklad – všetko je v Božích rukách a plné svetla.

Základnou témou panelu okolo bohostánku je povolanie Mojžiša z horiaceho kra (Ex 3,1–4,17). Boh pozýva Mojžiša vyviesť ľud, ktorý trpí v Egypte. Je otrokom. Udalosť začína pri bežnej činnosti – pasení oviec, keď sa Mojžišovi zjavuje Pánov anjel v tŕňovom kríku. Pozýva ho, aby stál bosými nohami na zemi. Cítil zem, ktorú stvoril Boh a z ktorej bol aj on sám stvorený. Zem, na ktorej stojí, je zem svätá (tak ako bola i zem v raji, kde bol strom poznania dobra a zla a strom života /kríž/). Nepribližuj sa sem! Zobuj si z nôh obuv, lebo miesto, na ktorom stojíš, je zem svätá! (v. 5)

Mojžiša povoláva Boh ako muža v pokročilom veku, slabého, ktorý nevie hovoriť (Ex 4,10). Dáva mu na pomoc staršieho Árona. Treba pripomenúť, že každé stretnutie s Bohom premieňa, pozýva k činnosti, dáva poslanie.

Boh Mojžišovi zjavuje aj svoje meno JHVH – Jahve – Som, ktorý som. Zjavenie mena je znakom blízkeho, intímneho vzťahu. Je pozvaním do dialógu a možnosťou viesť osobný dialóg.

Vo vzťahu k Novému zákonu Boh seba samého najviac zjavuje svojou láskou na kríži. Keďže  v našom vyobrazení ide o tŕňový ker – je možné ho spojiť s utrpením Krista, ktorý visí na dreve (a má i tŕňovú korunu). Na kríku je päť tŕňov symbolizujúcich päť rán Krista. Farebne sú červené, pretože zomiera Boží Syn. Sú podčiarknuté modrou farbou, čo vyjadruje, že utrpenie Božieho Syna je ľudským (mojím) dielom. Ker sa spomína aj pri obetovaní Izáka na vrchu Morjah. Keď Abrahám po zásahu anjela namiesto svojho syna obetuje baránka zachyteného v kroví (Gn 22,13). Baránok je predobrazom ukrižovaného Krista.

Sedemramenný ker ako sedemramenný židovský svietnik – menora, ktorý kázal Boh vyrobiť na púšti Mojžišovi. Je symbolom siedmich dní stvorenia alebo symbol horiaceho kra, ktorý videl Mojžiš na hore Sinaj. Je aj symbolom svetla, ktoré cez monoteizmus a zjavenú náuku má priniesť Židovský národ svetu. V dnešných židovských synagógach možno menoru nájsť ako ner tamid – večné svetlo.) Často je symbolom záchrany a príchodu Mesiáša.

Centrom celého kríka je bohostánok – Kristus, živý Boh. Vo vzťahu k symbolike sedemramenného židovského svietnika je Ježiš Kristus skutočným vrcholom stvorenia, naozajstnou záchranou a opravdivým svetlom sveta. Samotný bohostánok je modrý, čo vyjadruje, že sa stal človekom (Flp 2,7). Tvar má štvorcový, čo je v gréckokatolíckej liturgii symbolom kríža. Na jeho dvierkach sú symboly chleba a ryby, ktoré sú živým pokrmom pre veriaceho človeka. (Po vzkriesení, keď sa chce Peter znovu vrátiť k loveniu rýb a znova celú noc nič s apoštolmi nechytí, stretajú Ježiša, ktorý im dáva zakúsiť zázračný rybolov. Pozýva ich k brehu, kde má pre nich pokrm – chlieb a rybu. Znaky nového života a posily /Jn 21,9.13/). Nebeskosť pokrmu vyjadruje červená a zlatá farba. Chlieb lámaný Ježišom pri spomenutom zázračnom rybolove ako i manna daná Izraelitom na púšti, sú predobrazmi Eucharistie.

Na vnútorných dvierkach je napísaný grécky nápis ICHTYS (gr. ryba). Je zložením začiatočných písmen označujúcich toho, kto je vo vnútri. Ježiš Kristus, Boží Syn, Spasiteľ. Spolu s rybkami vytvára nadpis tvar kríža.

Vnútorná farba bohostánku je zlatá – symbol svätosti, večnosti, vzácnosti, dokonalosti.

Pod bohostánkom je srdce, ktoré  vyjadruje, že všetko vyrastá z Božej nekonečnej lásky k človeku (Jn 3,16).

Tabuľa bohostánku a jej podsvietenie môže vyjadrovať i ohnivý stĺp sprevádzajúci prechod Izraela cez Červené more (Ex 13,21–22.14,20). Stĺp osvecoval, ukazoval smer a nedovolil nepriateľovi priblížiť sa. Je symbolom Božej prítomnosti v živote veriaceho, ktorá osvecuje, ukazuje, sprevádza i ochraňuje. Ohnivý stĺp prevádzal z otroctva ku slobode a zo smrti do života.

Horiaci ker so svojimi dvanástimi listami – je obrazom Turíc, keď Panna Mária a jedenásť apoštolov očakávajú Ducha Svätého zostupujúceho v plameňoch ohňa (Sk 2,3). Zostúpením Ducha apoštoli jednak prijímajú poslanie a silu ísť hlásať (podobne ako Mojžiš, keď mu Boh prehovoril v kríku) a takisto prijímajú nové pochopenie celého Ježišovho života, nové svetlo  (tak ako Mojžiš na vrchu Sinaj, keď dostal tabule zákona – Desatoro /svetlo zmluvy/). A rovnako i pri ohnivom kríku dostal poznanie Pánovho mena – pozvanie k poznávaniu Boha). V tom sa tieto udalosti spájajú.

Celkový plameň ohňa vyjadrený v svetlejšej zlatej, je vo vrchnej časti vyhranený (zakončený) troma vrcholkami, symbolmi Najsvätejšej Trojice, v ktorej je všetko ponorené a všetko je jej dielom. Taktiež aj trojica vecí: nápis JHVH (Boh Otec), bohostánok (Boh Syn, ktorý sa stal človekom) a plamene medzi nimi (Boh Duch Svätý) – ich vzájomná láska, sú vyjadrením tajomstva Najsvätejšej Trojice.

Bolo by zaujímavé spojiť symbol kra s označením miesta kaplnky v obci Trnavá Hora (tŕňová hora) – čo je aj možné etymologické pozadie názvu dediny i farnosti, keďže okolie je známe svojím tŕňovým porastom. Naznačuje to aj erb obce, na ktorom je anjel objímajúci kríž. Úsmevné by bolo i vysvetlenie plameňov na kríku, ako pripomenutie symbolov hasičského dobrovoľníctva a jeho tradície v našej farnosti :-).

Obetný stôl

Nohy obetného stola symbolizujú odvalený kameň, teda otvorený a prázdny hrob, ktorý Boh otvoril zmŕtvychvstaním. Na ňom ako na hroboch svätých sa slávi eucharistia. Zmŕtvychvstalý Kristus sa nachádza na stene nad hrobom.

Reliéfne prvky či už na kríku alebo na nohách stola sú vytvárané špeciálnou sádrou zmiešanou s gázou a obväzom, na ktoré sa po zaschnutí nanáša farba. Symbolicky môžeme hovoriť o utrpení a ranách, ktoré nás vedú k hĺbke našich životov a sú základom pre naše vzkriesenie.

Kríž so zmŕtvychvstalým Kristom

Zmŕtvychvstalý Kristus s oslávenými ranami je centrálnym vyobrazením zasvätenia kaplnky.

Oslávený Ježiš má nad hlavou nápis ICXC – Ježiš Kristus, NIKA – víťaz. Znakom víťazstva je päť oslávených rán, ktorých sa chcel dotýkať aj apoštol Tomáš. Sú skutočným dôkazom, že je to naozaj ten Ježiš, ktorý trpel, zomrel, a teraz vstal z mŕtvych. Bez utrpenia a smrti niet vzkriesenia. Žiara Zmŕtvychvstalého je vyjadrená jednak štvorcom (kameňom) pod samotným krížom, ako aj dvanástimi zlatými obdĺžnikmi, ktoré nesú Kristovo svetlo. Symbolizujú apoštolov, ktorí stretli Vzkrieseného a vydávajú o ňom svedectvo. Štvorec je zase symbolom Krista ako uholného kameňa (Mt 21, 42). On všetko spája a drží celú stavbu. Je tp posledný najdôležitejší kameň. Štvorec je vo východnej cirkvi znakom celého sveta. Tak aj Zmŕtvychvstalý je (pantokrator) stvoriteľ i pán všetkého, a zároveň je aj všetkoudržovateľ. Neustále dáva život každému bytiu, všetko vyživuje.

Obdĺžniky nemajú pravidelný tvar, pretože symbolizujú otesané a nepravidelné kamene – základné kamene Cirkvi – nového ľudu. To znamená, že Boh netvorí svoju stavbu z rovnakých, uniformných tehál, ale z originálov. Každý kameň má svoju charakteristiku, rovnako ako aj my, pričom spolu sme vbudovaní do Božieho domu, ktorým je Cirkev. Kamene na stene majú na sebe dotyk červenej a modrej farby. Vyjadruje to na jednej strane Boží dotyk (Božiu moc, silu, krásu) – červená  farba a modrá zase ich ľudský rozmer (plný slabosti a krehkosti) a na strane druhej, že apoštoli sú ohlasovateľmi Božieho milosrdenstva. Ono je pozvaním na stretnutie s Bohom a bratmi. Je tvorením novej rodiny v jednote a rôznosti. Symboliku  pohybu a poslania rozvíjajú aj kamene ako lúče, ktoré sa rozchádzajú do sveta rozniesť Kristovo svetlo až na samý kraj zeme (Mk 16,15).

Štyri klasy a Panna Mária

Znázornenie štyroch klasov vychádza z Ježišových slov o zrne, ktoré ak nepadne do zeme a neodumrie, zostane samo. Ale ak odumrie, prinesie úrodu (Jn 12,24). Jedno stonásobnú (desať zrniek), druhé šesťdesiatnásobnú (šesť zrniek) a ďalšie tridsaťnásobnú (tri zrnká) (Mt 13,8.22; Lk 8,8). Prázdne steblo a klas je obrazom každého z nás. Boh na nás hľadí ako na tých, ktorí môžu priniesť stonásobnú úrodu. Je len na nás, ako sa rozhodneme.

Každé steblo má pre seba charakterizujúce spevňujúce uzly (nódy), ktoré slúžia na ochranu proti povaleniu stonky. Sú to plné a pomaly rastúce časti na rozdiel od ostatnej časti stonky. V duchovnej oblasti môžeme hovoriť o ťažkých momentoch, kedy sa nám zdá, ako by sme nerástli. Tieto obdobia nás však sceľujú, aby sme dokázali stáť, nezlomili sa,  ale boli schopní rásť do výšky. Uzlov na stene je sedem (v Biblii číslo plnosti). Listov zase šesť (číslo človeka v Biblii).

Na klasoch je umiestnený obraz Panny Márie – Svetla Krásy. Priniesla nevídanú úrodu, keď dovolila Slovu, aby sa cez ňu stalo telom. Rovnako tam vidíme i vyobrazenia troch slovenských blahoslavených s ich relikviami (bl. sr. Zdenka Schelingová, bl. Titus Zeman a bl. Anka Kolesárová). Aj oni priniesli úrodu vydaním svedectva až po preliatie krvi a sprostredkovaním mnohých obrátení a zázrakov.

Pôvodné vyobrazenie Panny Márie – Svetla Krásy sa nachádza v kaplnke Diecézneho centra mládeže Maják v Španej Doline. U nás v Trnavej Hore je na ľavej strane kaplnky a je zrkadlovo otočená voči pôvodnému zobrazeniu. Obraz vyjadruje rôzne rozmery Máriinho života. Pôvodné vyobrazenie je zhotovené zo skla, materiálu, ktoré prepúšťa svetlo. Vyrába sa z rozdrveného kremeňa, z ktorého pri vysokej teplote vzniká sklo. V tomto kontexte i Mária bola podobne pretvorená veľkým utrpením a Božou láskou  na skvostné dielo plné milosti.

V našej kaplnke je umiestnená pri ľuďoch, pretože nás sprevádza, pomáha nám objaviť Boha a   prihovára sa za nás všetkých ako tá, ktorá prvá prijala Slovo spásy, a tak sa stala živým bohostánkom. Vo vyobrazení stojí, pričom státie je najprirodzenejším postojom pre človeka. Je pred Bohom taká, aká je, tak ako ju Boh stvoril vo svojej kráse i jednoduchosti. Obraz Márie je umiestnený medzi klasmi, ktoré sú symbolom plného života pre Boha a ľudí. Vedela odumrieť, stratiť život, aby priniesla velikánsku úrodu. Je otočená smerom k bohostánku, ku Kristovi.

Sklonená hlava je symbolom jej pokory a adorácie. Modrá farba vyjadruje človečenstvo a červená to, že pod srdcom a v srdci nosí Boha. Je v požehnanom stave. Vo vnútri vyobrazenia je akoby prázdne miesto. Mária vytvára a dáva svoj prázdny priestor Bohu, aby on konal v jej živote. Z pravej strany je červenou farbou v nej naznačený plameň Ducha Svätého a z ľavej strany je zase modrým okrajom naznačená krivka jej ženskej krásy.

U nás je nakreslená na dreve, ktoré je symbolom rastu a prinášania ovocia.

Keďže pôvodné vyobrazenie, jej tvary (ako ich vidíme i my) boli nevedomky navrhnuté proti všetkým prirodzeným zákonitostiam rezania skla, tak aj ona počala proti všetkým prirodzeným zákonom z Ducha Svätého. Tým je predobrazom a vzorom premeny a zbožstvenia každého pokrsteného, ktoré je prirodzeným spôsobom nevysvetliteľné.

Kaplnka Nepoškvrneného srdca Panny Márie, Trnavá Hora, horná časť (1947)

Kaplnka Nepoškvrneného srdca Panny Márie, Trnavá Hora, horná časť (1947)