ktorí sa namáhate a ste preťažení,
a ja vás posilním“ (Mt 11,28)
Pozývame všetkých k nepretržitému vzdávaniu vďaky Bohu a k modlitbe – za svoje potreby, ako aj za potreby farnosti – v pondelok 17. augusta . Najsvätejšia Sviatosť Oltárna bude v našom kostole sv. Jána Nepomuckého vyložená od 8:00 do 19:00.
„Klaňanie sa (adorácia) je základným postojom človeka, ktorý sa uznáva za tvora pred svojím Stvoriteľom. Oslavuje veľkosť Pána, ktorý nás stvoril, a všemohúcnosť Spasiteľa, ktorý nás oslobodzuje od zla. Adorácia je hlbokým sklonením sa ducha pred „Kráľom slávy“ (Ž 24, 9-10) a úctivým mlčaním pred Bohom, ktorý „je vždy… väčší [ako my]“. Klaňanie sa trojsvätému a nanajvýš láskyhodnému Bohu nás napĺňa pokorou a dodáva našim prosbám dôveru“ (Katechizmus Katolíckej cirkvi č. 2628).
Klaňanie sa Kristovi prítomnému v Eucharistii je vynikajúcou príležitosťou byť v osobnej blízkosti Božieho Syna a hľadieť mu z tváre do tváre. Tam mu môžeme odovzdať všetko.
Ježiš nás očakáva v tejto sviatosti lásky. Neľutujme svoj čas a poďme sa s ním stretnúť v adorácii, v rozjímaní plnom viery a buďme ochotní zadosťučiniť za veľké viny a zločiny sveta. Nech naša adorácia nikdy neprestáva. Týmito slovami nás povzbudzuje Svätý Otec Ján Pavol II. v dokumente Dominicae cenae, 3.
Klaňať sa Bohu v Duchu a pravde
Naša predstava o Bohu je síce odlišná – pre nás je Boh nekonečná láska prv než nekonečná moc – no nemôžeme kvôli tomu zabudnúť na našu prvotnú povinnosť klaňať sa mu. Ježiš v Evanjeliu podľa Jána pri stretnutí so Samaritánkou hovorí slová, ktoré sú magnou chartou kresťanskej adorácie, a síce, že Boh je duch a klaňať sa mu treba v Duchu a pravde:
«Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme. Vy sa klaniate tomu, čo nepoznáte; my sa klaniame tomu, čo poznáme, lebo spása je zo Židov. Ale prichádza hodina, ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Lebo sám Otec hľadá takých ctiteľov. Boh je duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v Duchu a pravde» (Jn 4,21-24).
Adoráciu Ježiš spomína aj pri pokúšaní diablom na púšti, keď mu odpovedá:
«Je napísané: Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť» (Mt 4,10).
Adorácia je teda jediným náboženským aktom, ktorý nemôže byť venovaný nikomu inému v celom vesmíre, ani len Panne Márii, ale jedine Bohu. Tu spočíva jeho dôstojnosť a jedinečná sila.
Slovo adorácia v Evanjeliách a Apokalypse znamená gesto padnutia tvárou k zemi pred niekým, ako znak úcty a podriadenosti. S adoráciou je tiež spojené pokľaknutie, ktoré rovnako konáme jedine pred Najsvätejšou sviatosťou či pred Ježišom na kríži.
Nie Boh potrebuje byť adorovaný, ale človek potrebuje adorovať
„Klaňanie sa je ako záblesk svetla“, je „vnímaním veľkosti, majestátu, krásy Boha, spolu s jeho dobrotou, a vnímanie jeho prítomnosti, ktorá vyráža dych. Charakteristickou črtou adorácie je ticho, ktoré hovorí o tom, že skutočnosť presahuje každé slovo. Ak si chceme pomôcť, aby sa naša myseľ nezatúlala inam, stačí nám krátke slovo Amen, čiže áno. „Znamená to povedať áno Bohu ako Bohu a sebe samým ako Božím stvoreniam.
Adorovať Boha nie je len našou povinnosťou, ale skôr privilégiom, ba dokonca našou potrebou. Človek potrebuje niečo majestátne, čo by mohol milovať a adorovať! Nakoniec, pre toto sme stvorení. Nie je to teda Boh, ktorý potrebuje byť adorovaný, ale človek, ktorý potrebuje adorovať.
Eucharistická adorácia
Katolícka cirkev pozná osobitnú formu adorácie, ktorou je eucharistická adorácia. Každý veľký duchovný prúd v lone kresťanstva mal svoju osobitnú charizmu, ktorá predstavuje jeho osobitný prínos bohatstvu celej Cirkvi. Pre protestantov je ním kult Božieho slova; pre pravoslávnych kult ikon; preKatolícku cirkev je to eucharistický kult. Prostredníctvom každej z týchto troch ciest sa uskutočňuje ten istý základný cieľ, ktorým je kontemplácia Krista a jeho tajomstva.
Kult adorácie Eucharistie mimo svätej omše sa začal v 11. storočí ako reakcia na jednu z heréz, ktorá popierala reálnu prítomnosť Krista v Eucharistii. Zotrvať pred Eucharistiou má na nás podobný vplyv, ako keď na strom svieti slnko a dochádza k fotosyntéze:
Zotrvávajúc pokojne a v tichu a pokiaľ možno dlho pred sviatostným Ježišom, vnímame jeho túžby spojené s nami, vzdávame sa našich projektov, aby sme urobili miesto Kristovým projektom, Božie svetlo kúsok po kúsku preniká do srdca a uzdravuje ho. Dochádza k niečomu, čo pripomína stav stromov počas jari, čiže proces fotosyntézy.
„My musíme byť ako tie zelené lístky! Sú symbolom eucharistických a kontemplatívnych duší. Kontemplujúc „slnko spravodlivosti“, ktorým je Kristus, zachytávajú výživu, ktorou je Duch Svätý, v prospech celého veľkého stromu, ktorým je Cirkev.“
Eucharistická adorácia ako účinná forma evanjelizácie
Eucharistická adorácia je tiež jednou z najúčinnejších foriem evanjelizácie.
Mnoho farností a komunít, ktoré ju začlenili do svojho každodenného či týždenného programu s tým majú priamu skúsenosť. Pohľad na osoby, ktoré večer či v noci v rozsvietenom kostole ticho adorujú pred Najsvätejšou sviatosťou mnohých priviedol k tomu, aby vstúpili dnu a aby po tom, ako tam chvíľu zotrvali, prehlásili: „Tu je Boh!“ Presne tak, ako sa píše, že sa dialo počas prvých zhromaždení kresťanov (porov. 1 Kor. 14,25).“
Predpokladá to, čo bude v nebeskom Jeruzaleme
Kresťanská kontemplácia však nie je jednosmerná. Jednoduchý sedliak raz na otázku svätého farára z Arsu – čo robí počas adorácie- odpovedal: „Nič, ja hľadím na neho a on hľadí na mňa!“
Zotrvať v adorácii pred Eucharistiou je tiež „prijatím Ježišovej výzvy adresovanej učeníkom v Getsemanskej záhrade:
„Ostaňte tu a bdejte so mnou!“ (Mt 26,38).
Kontemplujúc Ježiša vo Sviatosti oltárnej uskutočňujeme proroctvo vyslovené v momente Ježišovej smrti na kríži:
„Uvidia, koho prebodli.“ (Jn 19,37).
Ba dokonca, táto kontemplácia je sama o sebe proroctvom, pretože „už tu zakusuje“, čo budeme navždy robiť v nebeskom Jeruzaleme. Je to tá najprorockejšia aktivita, ktorú môžeme v Cirkvi konať.“
páter Ranier Cantalamessa OFM Cap.