„Buďme pozorní a nenechajme Ježiša prejsť bez toho, aby sme ho prijali“ – to je výzva pápeža Františka pri modlitbe Anjel Pána v dnešnú nedeľu 24. januára, ktorá sa slávi ako Nedeľa Božieho slova. Aj keď zdravotné komplikácie znemožnili Svätému Otcovi slávenie svätej omše v bazilike, na poludnie sa už spojil s veriacimi v modlitbe a udelil im požehnanie prostredníctvom televíznych kamier. V tento deň sa pápež František sústredil najmä na samotný cieľ Nedele Božieho slova.
„Jeden z veľkých darov našich čias je znovuobjavenie Svätého písma v živote Cirkvi na všetkých úrovniach. Nikdy nebola Biblia tak prístupná všetkým ako je to dnes.“ Po tomto skonštatovaní Svätý Otec povzbudil k prehlbovaniu sa vo vzťahu s Ježišom cez Božie slovo. Pripomenul, že slávny výrok sv. Hieronyma „Kto nepozná Písmo, nepozná Krista,“ platí aj v opačnom smere: vtelené Slovo, ukrižovaný a vzkriesený Pán, „nám otvára myseľ pre porozumenie Písmu“:
„Toto sa deje zvlášť pri liturgii, ale aj keď sa modlíme sami či v skupine, osobitne s evanjeliom a žalmami. Ďakujem a povzbudzujem farnosti za ich vytrvalé úsilie vychovávať k počúvaniu Božieho slova. Nech nám nikdy nechýba radosť z rozsievania evanjelia!“
Aj pri tejto príležitosti pápež František zopakoval svoje známe odporúčanie nosiť pri sebe vreckové Evanjelium, a čítať si počas dňa pár riadkov, aby bolo „Evanjelium stále s nami“.
V tejto súvislosti možno spomenúť, že dopoludnia Svätý Otec odovzdal niekoľkým veriacim ako zástupcom rôznych častí Božieho ľudu, výtlačky Biblie pripravené špeciálne pre túto príležitosť Pápežskou radou pre novú evanjelizáciu. Pôvodne im mal biblie odovzdať pri slávnosti vo Vatikánskej bazilike, ale pre bolestivé komplikácie s ischiatickým nervom si ich prišli prevziať do Domu sv. Marty.
„Boh je blízko“ – tomuto ústrednému biblickému posolstvu o Božej blízkosti k človeku, prameniacej z jeho milosrdnej lásky, sa pápež František v tento deň venoval aj vo svojej pripravenej homílii, ktorú napokon v jeho neprítomnosti prečítal pri svätej omši v Bazilike sv. Petra Mons. Rino Fisichella. Svätý Otec v nej píše:
„Prv než čokoľvek iné, je potrebné veriť a ohlasovať, že Boh sa priblížil k nám, že sme omilostení, zahrnutí milosrdenstvom. Pred každým naším slovom o Bohu je tu jeho Slovo pre nás, ktoré nám naďalej hovorí: «Neboj sa, som s tebou. Som ti nablízku a budem ti nablízku».“
„Božie slovo vlieva tento pokoj, ale nenecháva na pokoji. Je to slovo útechy, ale aj obrátenia. «Kajajte sa», hovorí totiž Ježiš hneď po zvestovaní Božej blízkosti. Pretože s jeho blízkosťou sa skončili časy dávania si odstupu od Boha i od ostatných, skončili sa časy, v ktorých každý myslí na seba a ide na vlastnú päsť. Toto nie je kresťanské, pretože ten, kto zakúsi Božiu blízkosť, nemôže sa dištancovať od blížneho, nemôže ho ľahostajne poslať preč.“
Túto myšlienku vyjadril Svätý Otec veľmi konkrétne pri poludňajšom virtuálnom stretnutí týmito slovami:
„Dňa 20. januára, pár metrov od Námestia sv. Petra, našli mŕtveho od chladu nigérijského bezdomovca, 46 ročného, menom Edwin. Jeho osud sa radí k ďalším bezdomovcom, ktorí v poslednom čase zomreli v Ríme za rovnakých dramatických okolností. Modlime sa za Edwina.
Nech je nám napomenutím to, čo povedal sv. Gregor Veľký, ktorý sa konfrontovaný so smrťou žobráka od zimy vyjadril, že v ten deň by sa nemali sláviť omše, lebo je to ako Veľký piatok. Myslime na Edwina. Pomyslime, ako sa cítil tento človek, 46-ročný, na zime, ignorovaný všetkými, opustený, aj nami. Modlime sa za neho.“
Svätý Otec po týchto slovách nechal v priamom prenose minútu ticha. Ďalšiu myšlienku venoval vrcholiacemu ekumenickému týždňu:
„Zajtra popoludní budeme v Bazilike sv. Pavla za hradbami sláviť vešpery sviatku Obrátenia sv. Pavla, na záver Týždňa modlitby za jednotu kresťanov, spolu s reprezentantmi iných cirkví a cirkevných spoločenstiev. Pozývam vás duchovne sa pripojiť k našej modlitbe.“
Svätý Otec ďalej pripomenul, že dátum 24. januára patrí v liturgickom kalendári sv. Františkovi Saleskému, biskupovi a učiteľovi Cirkvi:
„Dnes je aj spomienka na sv. Františka Saleského, patróna novinárov. Včera bolo vydané Posolstvo k Svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov s titulom „Poď a uvidíš. Komunikovať stretávajúc sa s ľuďmi tam, kde sú, a akí sú“. Povzbudzujem všetkých novinárov a komunikátorov „ísť a vidieť“, aj tam, kam nikto nechce ísť, a svedčiť o pravde.“
Na záver pápež František osobitne pamätal na rodiny, na ktoré zvlášť dolieha náročná doba:
„Pozdravujem všetkých vás, ktorí ste spojení cez médiá. Pamätám a modlím sa za rodiny, ktoré to majú náročnejšie v tomto období. Odvahu, poďme ďalej! Modlime sa za tieto rodiny, a nakoľko môžeme, buďme im na blízku.“
Ako zvyčajne sa Svätý Otec rozlúčil aj prosbou o modlitbu za seba.
Príhovor pred modlitbou Anjel Pána
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Evanjeliové čítanie z dnešnej nedele (porov. Mk 1,14-20) nám ukazuje, tak povediac, presun svedectva od Jána Krstiteľa k Ježišovi. Ján bol jeho predchodcom, pripravoval mu pôdu a pripravil mu cestu: teraz môže Ježiš začať svoje poslanie a ohlasovať spásu, ktorá je už prítomná; tou spásou je on sám. Ježišovo ohlasovanie je zhrnuté v týchto slovách: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu“ (v. 15). Jednoducho. Ježiš nepoužíval polovičaté slová. Jeho posolstvo nás pozýva zamyslieť sa nad dvoma podstatnými témami: čas a obrátenie.
V uvedenom texte evanjelistu Marka sa pod časom chápe trvanie dejín spásy konanej Bohom; teda „naplnený“ čas je časom, kedy toto spásne konanie vrcholí, dochádza k jeho plnému uskutočneniu: je to dejinný moment, v ktorom Boh poslal Syna na svet a jeho Kráľovstvo sa „priblížilo“ ako nikdy predtým. Čas spásy sa naplnil, lebo prišiel Ježiš. Avšak spása nie je automatická; spása je darom lásky a ako taká je ponúknutá ľudskej slobode.
Vždy keď sa hovorí o láske, hovorí sa o slobode: láska bez slobody nie je láskou; môžu tam byť záujmy, strach, mnohé veci, ale láska je vždy slobodná. A pretože je slobodná, vyžaduje si aj slobodnú odpoveď: vyžaduje si našu konverziu, obrátenie. Ide teda o zmenu zmýšľania – to je tá konverzia, zmeniť mentalitu – a o zmenu života: nenasledovať už vzory sveta, ale ten Boží, ktorým je Ježiš. Nasledovať Ježiša, to, čo Ježiš robil a čomu nás učil.
Je to rozhodujúca zmena vo videní i v postoji. Totižto hriech, najmä hriech svetáctva, ktorý je ako vzduch, preniká všade, priniesol mentalitu, ktorá je zameraná na presadzovanie seba samých proti ostatným, a aj proti Bohu. Je to zvláštne…
Aká je tvoja identita? Veľakrát počúvame, že sa vlastná identita vyjadruje vymedzeniami „proti“. Ťažko sa vyjadrí vlastná identita v duchu tohto sveta pozitívnymi termínmi a termínmi spásy: je proti sebe samému, proti ostatným a proti Bohu.
A za týmto účelom sa mentalita hriechu, mentalita sveta, neštíti použiť podvod a násilie. Podvod a násilie. Vidíme, čo podvod a násilie spôsobujú: žiadostivosť, túžbu po moci a nie službe, vojny, ťaženie z ľudí… Toto je mentalita podvodu, ktorá má bezpochyby svoj pôvod v otcovi podvodu, veľkom klamárovi, diablovi. On je otcom lži, tak ho definuje Ježiš.
Tomuto všetkému oponuje posolstvo Ježiša, ktoré nás pozýva uznať si svoju odkázanosť na Boha a na jeho milosť; mať vyvážaný postoj voči pozemským dobrám; byť prijímajúcimi a pokornými voči všetkým; poznať samých seba a nachádzať svoje naplnenie v stretnutí a službe druhým.
Pre každého z nás je čas, kedy môžeme prijať spásu, krátky: je to trvanie nášho života na tomto svete. Je krátky. Možno sa zdá byť dlhý… Pamätám si, ako som šiel udeliť sviatosti, pomazanie chorých, jednému starému pánovi, veľmi dobrému človeku, a on mi v tej chvíli pred prijatím Eucharistie a pomazania chorých povedal túto vetu: „Život mi uletel“, čím chcel povedať: myslel som si, že trvá večnosť, no… „život mi uletel“.
Tak to vnímame my starší, že život ubehol. Odchádza. A život je dar Božej nekonečnej lásky, ale aj časom preverenia našej lásky voči nemu. Preto každá chvíľa, každý okamih našej existencie je vzácnym časom milovať Boha a blížneho, a tak vstúpiť do večného života.
Dejiny nášho života majú dva rytmy: jeden merateľný, zložený z hodín, dní, rokov. Ten druhý sa skladá z období nášho vývoja: narodenie, detstvo, dospievanie, zrelosť, staroba, smrť. Každé obdobie, každá fáza má svoju vlastnú hodnotu, a môže byť privilegovaným okamihom pre stretnutie sa s Pánom.
Viera nám pomáha odhaľovať duchovný význam týchto období: každé z nich obsahuje osobitné volanie Pána, na ktoré môžeme odpovedať buď pozitívne alebo negatívne. V Evanjeliu vidíme ako odpovedali Šimon, Ondrej, Jakub a Ján: boli to zrelí muži, mali svoju prácu rybárov, mali svoj rodinný život… A predsa, keď prechádzal Ježiš a zavolal ich, „hneď zanechali siete a išli za ním“ (Mk 1,18).
Drahí bratia a sestry, buďme pozorní a nenechajme Ježiša prejsť bez toho, aby sme ho prijali. Svätý Augustín hovorieval: „Mám strach, že by Boh prešiel“. Strach z čoho? Z toho, že ho nerozpozná, neuvidí, neprijme.
Panna Mária nech nám pomáha prežívať každý deň, každú chvíľu, ako čas spásy, kedy Pán prechádza a volá nás, aby sme ho nasledovali, každý podľa svojho života. A nech nám pomáha obrátiť sa od mentality sveta, tých svetských fantázií, ktoré sú iba umelý ohňostroj, k mentalite lásky a služby.