Sobota 26. októbra 2020 začala písať „novú“ históriu našej farnosti. Daždivé počasie nám nebolo veľmi naklonené, ale neovplyvnilo výnimočnosť udalosti. Udalosti, ktorá sa v chráme môže uskutočniť len raz za jeho existenciu – jeho posvätenie. Hoci bol kostol postavený v roku 1767, bol iba požehnaný, pretože – ako vysvetlil náš biskup – v tom čase územie Trnavej Hory patrilo do Ostrihomskej arcidiecézy, v ktorej nebolo zvykom, aby biskupi posviacali kostoly.
ASASDFSDFSDFSGDFAGHFHFGHGHJHKJKLJKLUIOUIPIOPOFGAFGFDGDFGFGGFGGGGPúäňäú
Náš kostol mal teda narodeniny. Posvätením bol odovzdaný Nebeskému Otcovi ako tomu, z ktorého ruky máme všetko, ktorého si vážime, ctíme, milujeme…
O desiatej hodine slávnostnou procesiou začala sv. omša, ktorú celebroval Mons. Marián Chovanec, banskobystrický diecézny biskup. V kostole vládlo prítmie, oltár bol bez plachty, kvetov a sviec. Starosta obce Pavel Kravec st. privítal biskupa v mene všetkých veriacich. Nasledovalo požehnanie vody, pokropenie ľudu a oltára a sv. omša pokračovala bohoslužbou slova.
V homílii nám biskup položil otázky: „Čo pre nás znamená kostol? Potrebujeme ho?“ Odpoveď našiel vo Svätom písme: „Vďaka Božiemu zjaveniu vieme, že kostol – chrám – je znakom prítomnosti Boha vo svojom ľude. A stredom chrámu je oltár, kde sa sprítomňuje Kristova obeta. Kristus je prítomný pod spôsobom chleba a vína, ktoré sú konsekrované na jeho živé telo…“
Vaši predkovia postavili tento chrám. Slúži tomu, čo Boh chce? Som prítomný na sv. omši ? Prijímam do čistého srdca Eucharistiu? Žijem ako kresťan? Budujem tajomné Kristovo telo – cirkev?…
V závere svojho príhovoru vyjadril myšlienku, že naša prítomnosť v chráme (o ktorý sa staráme, máme ho obnovený, máme pripravený nový oltár) je znakom toho, že žijeme podľa Božieho slova… Náš chrám je živý, lebo sa v ňom sprítomňuje Kristova obeta a my máme na nej účasť, máme účasť na Ježišovom živote tým, že prijímame Eucharistiu… chceme vydávať svedectvo… a tak je to správne. Vtedy má chrám svoj zmysel, je živý, užitočný…
Po homílii a vyznaní viery nastal ten správny čas… Otec biskup nás vyzval pomodliť sa Litánie k svätým. Potom stred nového oltára a jeho štyri rohy pomazal krizmou, najdôležitejším liturgickým olejom, do ktorého sú primiešané voňavé prísady.(Krizma sa používa pri vysluhovaní viacerých sviatostí, pri krste a birmovaní. Kňazi sú ňou pomazávaní na rukách, biskup na hlave.) V sprievode nášho duchovného otca Andreja Darma pomazal tiež konsekračné kríže umiestnené na stenách kostola.
sdfsdfsfsdgsfgfgsdsdfffdfdfdfgdfgdfgdfghfghfghjhghjghjkhjkjhkghjfghdfhlghmlgmhôlfgmhlôfgmhôlgmôhlghmôfhmghmôhlôglmôlfgmôfgmlôfgmlôgmdlôhmglômglômnôlgmnlôgmnlôgmnlôgmnlôfgmnôfgmnô
Obrad pokračoval nasypaním tymianu do nádoby so žeravým uhlím, ktorú medzičasom asistencia položila na oltár. Po incenzácii oltára i ľudu sa oltár prikryl bielou plachtou, miništranti doniesli sviece a kvety. Kostol sa rozjasnil svetlom. Správca farnosti prijal od biskupa zapálenú sviecu, od ktorej potom rozožal sviece pri oltári a pod konsekračnými krížmi, krojovaní zástupcovia veriacich priniesli obetné dary a sv. omša mohla pokračovať liturgiou Eucharistie.
sfgdhfghjdhjghjdghjdghjdghjdghkdghjkfjhkfjfjfjkfjkj
Nakoniec náš duchovný otec a zároveň autor nového obetného stola, ale aj ambony, svietnikov, stojana na kríž aj paškál vysvetlil ich symboliku a poďakoval všetkým, ktorí sa podieľali nielen na príprave dnešnej slávnosti, ale majú svoj podiel na celej obnove vnútorných i vonkajších priestorov kostola.
Výnimočný deň pokračoval koncertom, na ktorom sa nám predstavili hudobníci známi – neznámi. Brat Milan Majda, kapucín, zastupoval zasvätené osoby, dekan Ján Flajžík kňazský stav a Peter Pálenkáš so svojou kapelou laickú verejnosť .
Záver slávnosti patril adorácii, na ktorej sme spoločne ďakovali za všetky dobrodenia. Pri pohľade na nový obetný stôl ako symbol živého Krista (ktorý by mal byť vždy v strede, okolo ktorého sa máme stretávať, pri ktorom nám je spolu dobre), rástla v srdci nášho duchovného otca túžba pozvať nás „k stolu“, môcť sa ho dotknúť, pobozkať… veď bol pomazaný krizmou… Aby sme aj my „voňali Bohom“… prišli všetci…
Nech nás tento stôl nespája len na fotografii, nech nie je pre nás len senzáciou, ktorá časom vyprchá. Nech je naozaj stredom našich životov, nech je miestom, na ktorom vždy nájdeme posilu tela i duše.
Náš kostol je síce starý z pohľadu tradície, z pohľadu stáročí, ale nový z pohľadu toho, že sa tu neustále opakuje staronové tajomstvo sprítomnenia sv. omše.