Naša mládež sa aj tento rok vydala po stopách sv. Jakuba. Kráčať po cestách i necestách, s batohom, spacákom a karimatkou na chrbte, nie je vôbec jednoduché. 8 mládežníkov našej farnosti napriek tomu túto výzvu prijalo a spolu s duchovným otcom preputovali, premodlili a preobetovali v dňoch 15. – 19. 8. ďalší z deviatich úsekov , na ktoré je Svätojakubská cesta na Slovensku rozdelená.
______________________________________________________
Tento rok sme spolu putovali už po piatykrát. Vybrali sme sa na východné Slovensko, presnejšie na trasu Levoča – Košice. Púť trvala 5 dní a spolu s Božou pomocou sme prešli asi 108 km. Na našej púti sme pri každom kroku mohli cítiť Božiu prítomnosť. Či už v sile, s ktorou sme kráčali, alebo v rozhovoroch, ktoré sme spolu počas cesty viedli.
V prvý deň púte sme sa dostali z Levoče do Spišského Podhradia. Zatiaľ sme boli plní síl a elánu aj napriek vysokej tráve a kríkom v strede cesty.
Na druhý deň nás čakal výstup na Spišský hrad, z ktorého sme ďalej pokračovali do Krompách. Pri zastávke v Žehre sme sa stretli s Eliškou, ktorá nám ukázala ich krásny kostolík aj s krátkym historickým výkladom. V Krompachoch sme mohli sláviť svätú omšu s domácimi, čo je predsa len iné, ako keď sme ju mali súkromne.
Na tretí deň sme prešli z Krompách do Gelnice, kde nás čakal výborný koláč od farníkov. Neskôr sa nám podarilo s nimi aj stretnúť, poďakovať im a pomodliť sa za nich aj pieseň požehnania. Tá zaznela aj neskôr v obchode, kde nás panie predavačky nechali nakúpiť 5 minút pred záverečnou. Bohu vďaka.
Štvrtý deň sme sa dostali do Košických Hámrov, aj keď cieľom bola pôvodne Košická Belá. Nie, nepomýlili sme sa. Keby sme sa nepozreli na adresu ubytovania 5 minút pred odbočkou, tak by sme ho minuli a museli by sme sa vracať. Ale Duch Svätý na nás dával pozor a videl, že sme už naozaj unavení.
V piaty deň sme si privstali. Ešte predtým, ako sme ráno o šiestej vyrazili, sme stihli svätú omšu. Naše putovanie sme teda zakončili príchodom do Košíc asi 3 hodiny v predstihu oproti pôvodnému plánu. Tie sme využili na výdatný obed a návštevu Dómu svätej Alžbety na námestí.
Z púte si odnášame domov nejaké otlaky, prepotené tričká a špinavé ponožky, ale hlavne veľa zážitkov, chuti pokračovať v projektoch, ktoré sme začali a vnútornú studňu plnú Božej lásky.
Michaela Hešková
